Meniny má: Kazimír

Aktuálne vydanie:
Ročník: 7, číslo: 2/2018
ISSSN: 1338-5739
PONDELOK 14. máj 2018
 

Kategória: Žíjú medzi namiČíslo: 09/2013

Doc. MUDr. Jozef Fedeleš, PhD.: Na jeseň pribúdajú domáce úrazy

Medicíne sa venuje od roku 1971. Za 42 rokov prešli jeho rukami stovky pacientov všetkých vekových kategórií. Vo svojom odbore – plastickej chirurgii – je pojmom. Slovo sme dali Bratislavčanovi, rodákovi spod Hradu, doc. MUDr. Jozefovi Fedelešovi, PhD.

Odkedy  pracujete vo Fakultnej nemocnici Ružinov?
 Bratislavská plastická chirurgia mala sídlo a bola založená v Evanjelickej nemocnici na Partizánskej ulici. Do Ružinova sme sa presťahovali dva roky po dostavbe nemocnice v roku 1988.

Čo je v tomto prostredí dobré a čo by ste ako odborník zmenili?
To je ťažké, pretože celý problém sa týka nielen nášho odboru, ale celej nemocnice, ktorá sa považuje za jednu z najlepších v hlavnom meste. Pravdaže, ak si odmyslíme Ústav pre srdcovocievne ochorenia a onkológiu na Kramároch. V súčasnosti je takmer všetko v našej nemocnici už zastarané a bolo by ju treba rekonštruovať. Všade sa vynára rovnaký problém: financie. Napríklad, ani jedna z bratislavských nemocníc nie je zateplená! Viete si predstaviť to množstvo uniknutého tepla?

Ste Staromešťan, ale v Ružinove pôsobíte dlhé roky. Aký máte názor na túto mestskú časť?
 V podstate sa mi Ružinov páči, lebo je tu relatívne viac zelene a domy nie sú na seba tak veľmi nalepené ako v iných mestských častiach. Aj moja dcéra tu istý čas bývala, takže som sa viac v Ružinove motal a niektoré faktory som si uvedomil. Myslím si, že by už konečne mal niekto niečo urobiť s tou príšerou – ruinou na Tomášikovej ulici.

To je dlhodobý problém tejto štvrte. Vráťme sa však k medicíne. Boli ste prvý, kto prišil človeku odrezaný prst. Ako je to momentálne s nechcene amputovanými končatinami?
S cievnou mikrochirurgiou sme experimentálne začínali od roku 1974. Dnes sa však tieto metódy tak rozšírili, že už sa netýkajú iba prstov ale rôznych tkanív na celom tele, ktoré sa dajú prenášať. Máme stálu pohotovostnú službu, aj dnes čerstvo hospitalizovaného človeka, ktorému sme museli takto pomôcť. Dalo by sa povedať, že ak je to vhodné, už prišívame ako na bežiacom páse.

Dodnes platí, že ak sa stane úraz, treba amputovanú časť tela umiestniť čo najskôr do ľadu a priniesť k vám?
 Nie je to také jednoduché. Amputovaná časť tela – môže to byť hoci ucho alebo skalp, treba dať do mikroténového vrecka, ktoré ďalej vložíme do vrecúška s ľadom, aby sa teplota okolo amputovanej časti pohybovala okolo 0 stupňov Celzia. Neslobodno dávať ľad priamo k amputovanej časti, lebo sa vážne poškodí. Už som zažil aj takých expertov, ktorí odseknutý prst umiestnili k suchému ľadu, čo mal teplotu mínus 270 stupňov Celzia a vážne končatinu poškodil. Hoci sa robí osveta, ľudia sa stále mýlia.

Pribúda takýchto operácií?
Je to rovnaké. Akútne prípady začínajú na jeseň. Pracovné úrazy zaznamenávame počas celého roka. Domácich úrazov však pribúda na jeseň, keď si ľudia začínajú na chatách alebo v domoch pripravovať drevo na kúrenie a podobne.

Čomu sa viac venujete ako plastický chirurg: silikónovým implantátom alebo odrezaným častiam tela?
Naše pracovisko je jediné akreditované na Slovensku aj pre výchovu plastických chirurgov. Preto sa u nás robí všetko. Estetická chirurgia predstavuje iba jednu časť z našej práce, tvorí asi 20 percent našich výkonov. Hoci, paradoxne obyvateľstvo vníma nás plastických chirurgov najmä takto cez estetiku. Pomáhame všetkým, od nemluvniat až po starých ľudí. V ostatnom čase  pribúda rakoviny kože, a preto čoraz viac spolupracujeme s kožnými lekármi.

Ste lekárska rodina. Medicíne sa venuje vaša manželka a už aj váš syn Jozef je plastický chirurg. Čo je krásne na vašom povolaní?
Ako v iných povolaniach, aj medicína musí človeka baviť. Moja mama bola biochemička, ktorá pracovala v lekárskom prostredí, ktoré sa mi zapáčilo. Syna medicína oslovila rovnako počas jeho stredoškolských liet. A hoci my dvaja s manželkou sme mu hovorili, že si nemyslíme, že jeho rozhodnutie je múdre, nedal si povedať. Dcéra vyštudovala a venuje sa zahraničnému obchodu.

V zahraničí sú plastickí chirurgovia mimoriadne bohatí...
Pochopiteľne, ale nielen oni. Aj všeobecní chirurgovia, aj ortopédi, gynekológovia, celá medicína je tam postavená do celkom iného svetla nielen  finančne, ale hlavne spoločensky. Tento rozdiel považujem za tragický.

Čo by sa podľa vás malo najviac zmeniť?  
Systém, pretože existuje dvojkoľajnosť. Zamestnanci školstva a zamestnanci zdravotníctva sú na jednom pracovisku. Niekedy sú tam aj zamestnanci bývalého doškolováku. Toto robí problémy s financovaním, vedením a podobne. Nie je však vôľa problém vyriešiť. Všade vo svete funguje štátne zdravotníctvo, potom je súkromné zdravotníctvo a navyše pracujú školiace centrá, ktoré sú univerzitné nemocnice so svojimi riadiacimi štábmi.  Nestretávajú sa dva rezorty. Ako väčšina vecí v živote aj problém nášho zdravotníctva je celkom jednoduchý. Úradníci s kompetenciami ho však riešiť nechcú, lebo takýto stav im vyhovuje.

Eva Nová
snímka: archív J. F.

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising