Meniny má: Aleš

Aktuálne vydanie:
Ročník: 7, číslo: 2/2018
ISSSN: 1338-5739
PONDELOK 14. máj 2018
 

Kategória: Žíjú medzi namiČíslo: 07/2012

Špión – predajkyňa Jarka

Už nechcela žiť na ulici bez elektriny, vody a v chlade. Aby zarobila na bývanie, začala predávať Nota Bene. Jarka tým overila hranice svojej odvahy a vytrvalosti.
Jarka váha vo dverách  našej poradovej miestnosti – ukáže sa, že od vstupu ju odrádza môj malý pes. „Som bojazlivá. Mám takú povahu,“ hovorí. Zle znáša aj stretnutia s neznámymi ľuďmi. Hneď mi napadlo, ako
s takým obmedzením zvláda predávať Nota Bene. To je predsa z veľkej časti aj o komunikácii so zákazníkmi. „O Nota Bene mi povedal jeden chalan a aj ma doviedol do výdajne – ja som sa bála prísť. Predávam už skoro dva roky a veru to bolo ťažké.“ Ak Jarka niečo nedokázala sama, aspoň sa odvážila požiadať o pomoc. „Raz som súrne potrebovala zarobiť na bývanie. Pomohol mi predajca Zdeněk. Zobral ma na stanicu a bol so mnou, kým som predávala. Sama by som z toho mala strach.“

Podmienkou je, aby odišli, keď sa vráti právoplatný držiteľ miesta. Jarka využíva voľný predaj hlavne cez víkendy. Ponúka časopis tam, kde je väčší pohyb ľudí a šanca predať o čosi viac kusov ako obvykle.
S Nota Bene začínala pri potravinách na Jasovského. „Zoznámila som sa s paňou, ktorá tam chodila nakupovať. Cez ňu som spoznala jej syna Miloša a dali sme sa dohromady. Aj on kedysi predával Nota Bene a dosť mi pomáha.“ Jarka s Milošom sa všelijako pretĺkali a striedali rôzne provizórne ubytovania. Žili napríklad v akejsi búdke, ktorá bola čímsi medzi garážou a kumbálom. „Nebola v nej elektrina ani voda. Tú sme si nosili z pumpy. V lete sa v takom prístrešku dalo vydržať, ale na celý rok nestačil.

Nakoniec Jarke poradila ďalšia naša predajkyňa Renátka. „Povedala mi o ubytovni, kde teraz bývame. Miloš pracoval, robil vtedy upratovača, tak som to vybavila sama.“ Jarka sa pohybuje s pomocou dvoch bariel.
V ubytovni preto dostala zľavu. „Za jednu noc pre dvoch platíme 13,37 eura. Ja si vždy kupujem dve noci naraz, to je 26 eur.“ Miloš kedysi robil na stavbe či upratoval. V čase prípravy tohto článku si našiel brigádu, ale nie vždy má prácu. „Keď máme málo peňazí, musím predávať štyri až päť hodín,“ hovorí Jarka.

A ako to zvládne? „Na prvom mieste v potravinách som si niekedy musela čupnúť na kabelku, a tak som predávala. Teraz som na Obchodnej a keď už nevládzem, opriem sa o stenu. To je pohodlnejšie.“ Napriek náročnosti ju to baví. „Je to moje zamestnanie. Jediná práca, ktorú asi môžem v mojom stave robiť,“ dodáva. „Ak je mi už naozaj dlhá chvíľa, idem na polievku. Väčšinou si dávam prestávku po troch hodinách.“ Jarkino tempo je vyčerpávajúce. „Som veľmi unavená. Prídem domov a chcem sa už len najesť a spať. Nevládzem rozmýšľať,“ odpovedá na otázku, ako si predstavuje svoju budúcnosť. „Myslím len dva dni dopredu, aby som mala na nocľah.“ Ak už na niečo rada spomína, je to minulosť. Čas strávený u babičky. „Moji rodičia sa o mňa nestarali. Vychovávali ma samé babky – mamina mama a prababka.

Zdá sa to ako rozprávka, čo sme spolu zažili, ale bola to pravda. Babka mi veľmi pomohla. Keď zomrela, všetko sa so mnou zhoršilo.“ Jarka nemala kde bývať a zhoršilo sa aj jej zdravie. O svojom postihnutí hovorí stručne. Ešte ako trojmesačné bábo vážne ochorela ­­­­a dlho sa liečila. O barlách však ostala až po nešťastnom manželstve a niekoľkomesačnej kóme. „Nebudem sa k tomu vracať.“ Neplánuje ani návrat k rodičom. „Oni majú svoj život a ja svoj. Nechcem byť na nich odkázaná, ale postarať sa o seba ako najviac vládzem. Pomáha mi Miloš a aj cudzí ľudia.“ A v čom jej pomáha Nota Bene? Jarka sa naučila ignorovať nepríjemné poznámky. „Nech si hovorí, kto chce, čo chce – keď potrebujete zarobiť na bývanie, prestane vás zaujímať, čo si ostatní myslia.“ Najviac je pyšná na to, že pri predávaní dokázala prekonať svoj strach z ľudí. „Cítim sa už lepšie. Začala som si viac všímať kupujúcich a zistila som, že viacerých stretávam pravidelne.“ Miloš ju naučil formulku: „Dobrý deň, nech sa páči Nota Bene“. Jarka sa smeje: „Niekedy sa mi z toľkého opakovania zamotá jazyk.“ Rozhovor však sama nezačína. „Najčastejšie sa mi prihovárajú dámy. Povzbudzujú ma. Hovoria, že mám pevnú vôľu. Také niečo dobre padne.“

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising