Spisovateľ Slavo Kalný a jeho Ružinov
Pre túto štvrť sa rozhodol preto, lebo je tu všetko blízko, napríklad aj fakultná nemocnica, a ani on nemladne. „Páči sa mi tu, bývam v tichej, peknej štvrti, byt je slneč-ný a mne sa dobre tvorí,“ hovorí tvorca jedenástich kníh, ktoré pat-ria medzi veľmi čítanú literatúru faktu. Slavo Kalný patrí totiž do generácie žurnalistov reportérov, ktorí svoje novinárske ostrohy zís-kavali pri hľadaní tém a tipov na prácu v denníku Smena, ktorý bol predchodcom dnešného SME. Tak ako jeho kolegovia Gavril Grizlov, Juraj Vereš, Milan Vároš a ďalší, aj on sa dostal po roku 1968 do nemi-losti vrchnosti. Bol nezamestnaný a neskôr ho prichýlil Slovenský rozhlas, kde sa pod jeho dramatur-gickou taktovkou rodil obľúbený rozhlasový rodinný seriál Čo nové-ho Bielikovci. Hoci jeho knižka Od-písaní v roku 1970 nesmela vyjsť a pripravované dielo zošrotovali, čitatelia si ju mohli vychutnať viac ako o tridsať rokov neskôr, doplne-nú o tucet ďalších reportáží. Autor v nich rozpráva o pohnutých osu-doch prenasledovaných kňazov, učiteľov, ale aj o prenasledovaných Rómoch a o pohnutých životných príbehoch svojich priateľov.
Hoci pán Kalný oslávil pred dvoma rokmi osemdesiatku, jeho pero stále nezaháľa. Na svojom tvorivom konte má už okolo dvad-sať kníh prevažne reportáží, čiže literatúry faktu. Napríklad, pre Karlovu Ves „objavil“ ženu, ktorá pomáhala v nekomunistickom od-boji Františku Hrubiškovú, ktorej osud odhalil v diele Bombardova-nie Apolky.
Veľmi zaujímavá je aj jeho publi-kácia Zabudnite na Kocha, v ktorej píše o jedinečnom lekárovi, zakla-dateľovi legendárneho sanatória s vzácnou záhradou na Partizán-skej ulici v Bratislave MUDr. Ka-rolovi Kochovi, ktorý sa ako jeden z prvých ľudí na Slovensku veno-val telesne postihnutým ľuďom. A hoci bol vynikajúci chirurg a fi -lantrop, rovnako ho nenávideli na-cisti ako komunisti, naša história naňho pochopiteľne rada zabudla. Až v roku 1991 bol zrušený roz-sudok, ktorým Kocha odsúdili za vykonštruovanú velezradu a špio-náž. Vďaka bývalému reportérovi a v súčasnosti uznávanému spiso-vateľovi Kalnému sa o jeho osude opäť u nás začalo hovoriť aj na ve-rejnosti. Zaujímavé sú aj jeho ďal-šie diela Páni žurnalisti I. a Páni žurnalisti II., v ktorých čitateľa uvádza do novinárskeho prostre-dia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Slava Kalného zaujali aj pohnuté osudy ľudí, ktorí počas komunistic-kej éry utekali za hranice. O tom je práve jeho ďalšia kniha Drámy na hraniciach. Zatiaľ posledná knižka z dielne tohto plodného autora sa volá Svedkovia mojej doby a hovo-rí o redaktoroch a práci v denníku SMENA v časoch, keď ešte žili také novinárske osobnosti, ako bola Ota Plávková, neskorší „majster minis-ter“ Bohuslav Chňoupek alebo Vla-dimír Mňačko. Ružinovčan Slaávo Kalný za literatúru faktu získal medzinárodnú cenu E. E. Kischa a za celoživotné dielo novinárske ocenenie Mercurius Veridicus ex Slovakia.