Kategória: Zo života BratislavyČíslo: 02/2022

Agresivita u mladých stúpa. Včasné vyhľadanie odbornej pomoci môže zachrániť životy

Ohavná dvojnásobná vražda na Zámockej ulici v Bratislave, kde strelcom bol len 19-ročný chlapec. Útok sekerou na Strednej odbornej škole v Novákoch, vraždiť plánoval iba 16-ročný tínedžer. Do tretice: Plán masovej vraždy na základnej škole v Mníšku nad Hnilcom na Spiši v podaní len 14-ročného žiaka; rovnako ako v predchádzajúcom prípade (no na rozdiel od smrtiaceho útoku na Matúša a Lukáša) bez fatálnych následkov. Všetko sa udialo na Slovensku 
v priebehu niekoľkých týždňov. Spoločným menovateľom je stúpajúca agresivita u detí. Čo je za tým?
 
Pandémia koronavírusu ovplyvnila mnohých. Niektorí stratili svojich najbližších, iných postihla finančne, no nezabúdajme na jej negatívne dôsledky v otázke duševného zdravia. Z tohto pohľadu patria práve deti, respektíve dospievajúci v dnešnej dobe medzi najohrozenejšie skupiny.
 
Žiaľ, nedá sa opomenúť fakt, že slovenské školy boli počas pandémie zavreté viac ako 110 dní. V rebríčku sme patrili ku krajinám s najdlhšie zatvorenými školskými zariadeniami. Pritom napríklad v Španielsku, Írsku, Anglicku, Holandsku, Belgicku, Nórsku, Nemecku či v Dánsku sa školy zatvárali na menej ako 50 dní.
 
Zároveň platí, že deti strávia v škole dve tretiny času, a preto sa čoraz viac odborníkov prikláňa k názoru, že vyučovací proces už nemá byť len o vedomostiach, nestačí, aby pedagóg v triede „len“ vysvetlil nové učivo. 
 
Rozvíjanie charakteru či trénovanie vlastností, ktoré ovplyvňujú správanie a rozhodnutia mladých ľudí. To sú atribúty, ktorým sa školy potrebujú venovať podstatne viac než doteraz. Samozrejme, je otázne, či súčasné učebné osnovy vôbec dávajú vyučujúcim dostatočný priestor na to, aby mali čas na rozvíjanie týchto vlastností detí.
 
Ďalším dôležitým psychologickým aspektom je asertívna komunikácia. Žiaci a študenti sa neraz cítia frustrovaní, osamotení i nahnevaní, lebo nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú. Keď sa so žiakmi dospelí či už doma, alebo v škole nerozprávajú, tí sa sami snažia porozumieť sebe a svetu, v ktorom žijú. Nuž a často pritom siahnu po rôznych škodlivých internetových stránkach či skupinách, ktoré ich „nasmerujú“ na temné chodníčky...
 
Ako problém sa javí aj to, že na našich školách chýbajú odborníci z radov psychológov. Ich počet je nedostatočný – číselne hovoríme rámcovo až o stovkách detí na jedného odborníka. Pritom sú to práve oni, ktorí majú šancu zachytiť problém a zabrániť prípadnému nešťastiu. Práca špecialistov je dôležitá zvlášť v dobe, keď sa podľa slov ich samotných zintenzívnili u mladých pocity úzkosti či panické ataky, ako aj obava zo zlyhania alebo neprimeraný tlak vonkajšieho prostredia. 
 
Pandémia vytvorila priestor na uzatváranie sa
Nedávno sme sledovali zaujímavú reportáž v hlavnej spravodajskej relácii najsledovanejšej slovenskej televízie. Hlavný odkaz znel, že po posledných násilných činoch hľadá pomoc psychológov čoraz viac tínedžerov. „Po pandemickej situácii vzrástol počet návštev študentov u psychológov. Koronakríza mala vplyv na psychiku detí: sociálna izolácia, strata priameho kontaktu, možno až priestor na to, aby sa deti uzatvárali do svojho osobného sveta,“ vyjadrila sa školská psychologička Ľubomíra Bujňáková.
 
Zanedbané či podcenené pocity tínedžerov môžu vyústiť do agresivity k okoliu. Aj na tomto mieste vyzývame, že vôbec nie je hanba, ale naopak, je žiaduce osloviť odborníkov v situáciách, keď sme bezradní, keď – ako sa hovorí – strácame pôdu pod nohami. Včasné vyhľadanie odbornej pomoci totiž môže zachrániť to najdôležitejšie – ľudské životy.
 
Autor: rob
Foto: Ilustračné foto
 

 

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising