Moderátor Justin Topolský: Sólo pre austrálskeho baránka
Kde je prúd vetra z jednej na druhú stranu. V takom bývame teraz už iba s mamou a presne taký vlastním aj v New Yorku. Prievan mi neprekáža, mám rád čerstvý vzduch a výhľady do zelene na stromy, kvety a trávu.
Prečo máte rád Ružinov?
Lebo to už nie je sídlisko, ale štvrť číslo jeden. Všetci chcú bývať v Ružinove, pretože človek tu je, aj nie je v meste. Je, aj nie je v záhradách. Je to ako z rozprávky o cisárových nových šatách. Okrem toho je pre mňa dôležitá blízkosť vody, a to je v tomto prípade Dunaj či Štrkovecké jazero.
V New Yorku bývate na East Side?
Áno, z jednej strany mám rieku Hudson, z druhej oceán a ja som medzi nimi. Ako škorpión vodu potrebujem k životu.
Ako často striedate tieto dva stále body v živote?
Snažím sa často, ale v ostatnom období som viac aj v Rakúsku. Od smrti otca mama nedokáže byť sama. A hoci miluje Ružinov, všetko a každého v okolí pozná, pretože infraštruktúra je tu naozaj skvelá, (výborné zákusky a všetko, čo človek potrebuje), musím sa jej viac venovať. Dlhé lety do USA už veľmi nie sú pre ňu, a tak volíme kompromis: Rakúsko je čoby kameňom dohodiť, tam sa cítime obaja skvelo, a preto ho aj často navštevujeme.
Spomeniete si niekedy na Veľkú noc v Ružinove?
Neobľuboval som šibačky po rodine. Nikdy, hoci svojho času to bol pre mňa, ako pre každé iné dieťa, zdroj zárobku. Všetky tetky a sestrenice mi dávali koruny za to moje šibi-ryby, ale napriek tomu mi tento zvyk neprirástol k srdcu. Nejako som sa ostýchal, hanbil za to „chodenie po žobrote“.
Ako trávite tieto sviatky v USA?
Amerika má pre mňa dva momenty Veľkej noci: jeden je americký a druhý východniarsky, pretože v USA existujem ja a ešte obrovské množstvo východniarov. (Veľmi sa smeje.) Napríklad, tam si vždy dávame hrudku. Je to akoby vajcový nákyp, niečo ako vajcia v rôsole. Toto jedlo tvoria vajcia, rôsol, smotana a pochutnávame si na tom v New Yorku k údenej šunke. Praví Američania na Veľkú noc pečú jahňacinu. To je skvelé, zdravé mäso. Ovšem, ak ju zajedajú s mentolovým rôsolom, čo je írska špecialita, tiež to veľmi nemusím mať. U nás na veľkonočnom stole na Bielu sobotu alebo na Veľkonočnú nedeľu dominuje žltá farba, ale v USA je to zelená farba. Iní zasa jedia morku, ktorá je však typickejšia na Deň vďakyvzdania alebo aj na Vianoce.
Čo je ešte typické pre veľkonočné sviatky v New Yorku?
Na Kvetnú nedeľu, čo sa u nich volá Palmová nedeľa (všade sú rozhádzané palmové listy) je pred kostolom sv. Patrika klobúková šou. Vlani som strávil niekoľko hodín na Piatej Avenue, kde bola takáto promenáda.
Defilovali tam dámy s neuveriteľnými klobúkovými kreáciami na hlavách.
Jednej dáme sa na širáku dokonca premietal film, iná tam mala vtáčie hniezdo, jedinečné fantázie s úžasnými nápadmi! O tom je New York a najmä táto štvrť na Manhattane, ktorú mám tak rád.
Ako tam vtedy chodia oblečení muži?
Veľmi elegantne. Na sviatky si na eleganciu potrpia, a to nielen v New Yorku. Napríklad, klobúky má celoročne rada aj ostatná Amerika. Nosia ich biele aj čierne ženy a nosia ich s noblesou. Hovoria, že ak má žena klobúk, facku nedostane, iba ju môže dať. (smeje sa)
Keď ste v USA, aj vás niekto pozve na večeru, trebárs na Bielu sobotu?
Pozor! USA sú multikultúrne, multináboženské, čiže nie všetci sú tam kresťania a nie všetci oslavujú to, čo my. Jednu vec však New York má: ak je sviatok veľkej Číny, všetci sme Číňania, alebo ak je sviatok sv. Patrika, všetci sme Íri.
Aká jahňacina je tam najlepšia?
Keď som raz videl, ako zabíjajú malé jahňa, ktoré pri tom plače, povedal som si, že ho nikdy jesť nebudem. Ale nedá sa tomu odolať, rovnako ako ani kozľacine, ktorú konzumujú aj v New Yorku na Veľkú noci Taliani. Najlepší spôsob je tento: vrchná časť karé sa potrie tukom a obalí sa v zmesi z pistácií, orechov a strúhanky. Opraží sa to a dá sa zapiecť. Vtedy mäso zostane ružové a mäkké. Najlepšie baránky sú z Nového Zélandu a z Austrálie, lebo tam sa pasú na šírych zelených lúkach a potom ich mäso ponúkajú v najexkluzívnejších reštauráciách na svete. Mám kamarátku, ktorá vlastní na Novom Zélande obrovské stáda oviec. Nepredstaviteľné množstvá, ktoré sa pasú na skvelej tráve, sú na čistom vzduchu v lone prírody. Odtiaľ baranina nepáchne, naopak je krehká, nebesky dobrá. A zdravá!
Aj doma ju konzumujete?
Kdeže, na Slovensku také barany nedostať. My sme skôr bravčoví. Moja mama pochádza z rodiny, kde vždy na Veľkú noc viseli v komore obrovské údené šunky. Teraz to zháňam vždy v Rakúsku. Mama sa na Veľký piatok postí až do sobotného večera, teda do Vzkriesenia. Ale potom si doprajeme tú skvelú šunku s horčicou a s chrenom. Neviem si prikázať prestať ju jesť, hoci potom mi je dosť ťažko.
Barbora Laucká,
snímky: Desana Dudášová
