Najkritickejšia je Tomášikova
Ako hodnotíte dopravu v rámci Ružinova?
Ružinov má v rámci možností Bratislavy veľmi dobrú cestnú infraštruktúru: prechádza ním niekoľko hlavných cestných trás, z ktorých sa dá odbočiť na obslužné a sídliskové cesty. Aj tu však chýbajú parkovacie miesta na voľnom priestranstve alebo v garážach. Niekde sa parkuje doslova živelne. Bývam na Trávnikoch, a preto hovorím z vlastných skúseností. Cestná infraštruktúra v Ružinove „zvláda“ riešiť bežné intenzity dopravných prúdov. Je samozrejmé, že v špičkách, najmä v kritických dňoch, sa doprava výrazne spomaľuje a pri nehodových udalostiach nárazovo kolabuje. Ale to nie je špecifikum Ružinova, pretože počet vozidiel na cestách rastie výrazne rýchlejšie, než sa tomu prispôsobuje cestná infraštruktúra. Kompetentní by urýchlene mali začať riešiť riadenie cestnej premávky inteligentnými dopravnými systémami, ktoré by usmerňovali toky dopravných prúdov tak, aby sa preťažené cesty odľahčili a aby sa zaplnili menej vyťažené smery aj za cenu obchádzky.
Čo na dopravu vplýva najviac?
Každý chceme cestovať autom a najlepšie sám, a v rovnakom čase. Je jasné, že takto sa počet áut na cestách zvyšuje. A to tak rýchlo, že dopravný prúd zákonite musí skolabovať, pretože cestu ani križovatku „nenafúkneme“. Psychické naladenie vodiča za volantom má svoj vplyv. Inak sa správa a reaguje odpočinutý, psychicky vyrovnaný, pokojný vodič, ktorý navyše predvída a inak bude reagovať na ceste nervózny, nevyspatý (prípadne bezohľadný či drzý) vodič, ktorý reaguje bez rozmyslu.
Minulý rok sa rozširovala cesta medzi Bratislavou a Rovinkou. Ako to vnímate?
Pri súčasných časových a finančných možnostiach ako minimálnu nevyhnutnosť. Dva jazdné pruhy do Bratislavy mierne „uľavili“ pri príjazde do hlavného mesta aspoň na malom úseku, pretože ďalej od Dunajskej Lužnej na Žitný ostrov sa veľa nezmenilo. Dôležité však bude celkové riešenie: vybudovanie R7-čky a tzv. nultého obchvatu Bratislavy mimo intravilánov dotknutých obcí. Kým sa však dožijeme tohto riešenia, čiastkovo postačí aj rozširovanie cesty, hoci len v jednom smere do Bratislavy. V smere z metropoly na vidiek však ostal len jeden pruh, čo takisto môže byť problémom najmä v popoludňajších špičkách.
Kde bude treba ďalšie úpravy?
Najkritickejšie vnímam Tomášikovu ulicu v úseku od Nevädzovej po Ružinovskú; Ulicu Maximiliána Hella; Trnavskú ulicu (II/572) s pokračovaním na Vrakunskú cestu. Tieto cesty sú mimoriadne preťažené, rozšírenie by im pomohlo v oboch smeroch. Stavebne to však nie je vždy možné. Za úvahu by stálo možno zrýchliť dopravu úpravou signálnych plánov niektorých priľahlých križovatiek tak, aby dlhšie svietila zelená práve na zaťažených smeroch. Ďalšou možnosťou je obmedzenie alebo zrušenie kolíznych ľavých odbočení. Tretia možnosť je zjednosmerniť niektoré ulice a vytvoriť okruhy – tu však treba porovnať „cenu“ zrýchlenia dopravy a zvýšenia bezpečnosti k „cene“ dlhších trás (ekonomika, ekológia a pod.).
A čo budúcnosť?
Ak bude pribúdať počet automobilov, bude sa prirodzene zahusťovať aj cestná premávka v Ružinove spolu so znižovaním rýchlosti a znižovaním úrovne bezpečnosti aj pre chodcov. Za nebezpečné považujem aj zahusťovanie zástavby.
Branislav Welter
snímka: archív
