Meniny má: Oskar

Aktuálne vydanie:
Ročník: 7, číslo: 2/2018
ISSSN: 1338-5739
PONDELOK 14. máj 2018
 

Najviac si vážim ocenenie Osobnosť Ružinova

 

Na poli školskej psychológie dosiahla viac ako ktokoľvek iný v rámci Slovenska. Jej nadanie vidieť veci inak spojené s pracovitosťou, odhodlaním a odbornosťou zlepšilo životy nespočetnému množstvu detí a ovplyvnilo pracovnú činnosť stovkám školských psychológov. Je členkou mnohých odborných medzinárodných organizácií. Výnimočnosť profesorky Evy Gajdošovej koncom minulého roka ocenila aj mestská časť Ružinov.
 
Mohli by ste na úvod nám laikom stručne – ak sa to vôbec dá – opísať, o čom školská psychológia je?
„Úplne jednoducho povedané, školská psychológia sa zaoberá tým, čo robí jej profesia, teda školský psychológ v škole. Školský psychológ môže v súčasnosti pracovať v materských, základných a stredných školách alebo v školských zariadeniach, detských domovoch, školských kluboch či mnohých iných zariadeniach. Tam sa stará o zdravý osobnostný vývin detí. Základným poslaním školského psychológa je vytvárať deťom a mladým ľuďom kvalitné, podnetné, rozvíjajúce, bezstresové a pokojné školské prostredie zabezpečujúce ich rozvoj a duševné zdravie.“
 
Školská psychológia je veľmi dôležitou a niekedy, hlavne v našich zemepisných šírkach, navonok možno trošku prehliadanou disciplínou. Prečo ste sa rozhodli zamerať svoju akademickú aj praktickú kariéru práve na tento odbor?
„Pochádzam z učiteľskej rodiny, aj starí rodičia, aj rodičia boli učitelia, ktorí každodenne riešili pri stole v kuchyni problémy detí a otázky výchovno-vzdelávacieho procesu a upozorňovali na psychologické príčiny viacerých problémov v škole. Už tam som si uvedomila úzke spojenie pedagogiky a psychológie pri úspešnej výchove a vzdelávaní detí a mladých ľudí a dôležitosť psychológie pre osobný, rodinný, partnerský aj študijný a pracovný život.“
 
Vo svojej kariére ste získali množstvo ocenení. Ktoré si ceníte najviac?
„Najviac si vážim posledné ocenenie Osobnosť Ružinova. V Ružinove žijem niekoľko desaťročí a považujem ho za mestskú časť, ku ktorej mám naozaj veľmi blízky, takmer rodinný vzťah. A byť osobnosťou tejto časti mesta je pre mňa veľkou cťou a zároveň výzvou ponúknuť ešte školám Ružinova niečo zaujímavé, čo by bolo pre ne užitočné.“
 
Máte v rámci svojej vedecko-výskumnej orientácie obľúbený smer?
„V posledných rokoch sa venujem so svojimi kolegami skúmaniu duševného zdravia detí v školách s dôrazom na sociálno-emocionálne zdravie, a to využitím medzinárodných dotazníkov, ktoré sa len nedávno začali používať vo viacerých krajinách sveta. V rámci duševného zdravia nás zaujíma, aká je sebadôvera a sebavedomie žiakov, aká je ich dôvera k iným, napr. k rodine, k škole, k priateľom, a aké sú ich emočné kompetencie. Zaujíma nás tiež, ako sú všetky tieto činitele dôležité pre študijnú úspešnosť a výkonnosť žiakov a ich prospech. Sú to inak všetko témy pozitívnej psychológie – nového smeru psychológie 21. storočia.“
 
Ak by sme sa pozreli na slovenské školstvo ako také, kam v pomyselnom rebríčku problémov, ktoré v ňom dominujú, by ste zaradili pre vás niektoré z poddimenzovaných aspektov školskej psychológie?
„Školy nového milénia a súčasná generácia detí v školách potrebujú mať denne vedľa seba okrem učiteľov aj školského psychológa, o ktorom vedia, že je v škole každodenne a že je tam predovšetkým pre ne. Že ho môžu kedykoľvek navštíviť a riešiť s ním mnohé svoje ťažkosti, že je to práve on, kto sa usiluje poznávať ich osobnosť, kto dokáže objaviť ich silné stránky, kto zisťuje, prečo majú problémy a poruchy správania a snaží sa ich eliminovať, kto im pomáha pri výbere strednej či vysokej školy, kto rieši vzťahy v triede a komunikuje s učiteľmi a rodičmi.“
 
Jedna vec je, čo sa na slovenských školách deti učia a akým spôsobom sa to učia. Tá druhá je, čo prežívajú v kolektívoch, kde prijímajú vedomosti, ale aj sociálne skúsenosti. V čom systém zaostáva viac?
„Školy 21. storočia navštevuje tzv. virtuálna generácia detí. Tieto deti sú v mnohých ohľadoch výrazne iné ako ich starší spolužiaci a aj svet, do ktorého ich pripravujeme, je diametrálne odlišný. Títo mladí ľudia potrebujú dostať iné penzum vedomostí, formovať iné zručnosti a kompetencie a rozvíjať iné osobnostné charakteristiky. Čo vyžaduje uskutočniť radikálnu reformu školstva, obsahu vzdelávania, didaktických metód, foriem, prístupov a postupov. Položiť dôraz nielen na vzdelávanie, ale aj na výchovu detí.“
 
Ako hodnotíte interakciu emocionálnej a sociálnej inteligencie so školskými výsledkami detí?
„Jednoznačne sa potvrdzuje, že deti s rozvinutou emocionálnou inteligenciou dokážu používať stratégie na regulovanie emócií a vedia ich vyjadrovať sociálne žiaducim spôsobom, majú zmysel pre pomoc iným, zníženú agresivitu a viac pozitívnych alebo neutrálnych vzťahov so spolužiakmi, ktorým vedia poskytnúť emocionálnu podporu. Emocionálna inteligencia detí sa dokonca odráža na ich lepšom školskom prospechu.“
 
Od ktorej krajiny by sme si podľa vás mali brať v tejto oblasti príklad?
„Sú to jednoznačne škandinávske krajiny, ktoré majú školských psychológov v každej škole. Školský psychológ vytvára v škole bezpečné podporujúce prostredie pre duševné zdravie všetkých účastníkov procesu výchovy a vzdelávania, nielen žiakov, ale aj učiteľov.“
 
Akú pozíciu má školská psychológia u nás?
„Školská psychológia si buduje svoju pozíciu na škole takmer už 30 rokov. Začiatky boli zložité, ale podarilo sa to. V súčasnosti je akceptovanou aplikovanou psychologickou disciplínou na každej vysokej škole na Slovensku a jej profesia školský psychológ je vyhľadávaná. Predpokladáme, že na Slovensku máme približne už štyristo škôl s vlastným školským psychológom.“
 
Aký je podľa vás v súčasnosti záujem o školskú psychológiu medzi študentmi?
„Záujem o školskú psychológiu medzi vysokoškolskými študentmi v posledných rokoch rastie. Študenti si počas prípravy na vysokých školách uvedomujú dôležitosť a špecifickosť tejto profesie – školský psychológ na škole pracuje nielen s problémami pedagogickej, ale aj poradenskej, klinickej aj pracovnej psychológie. Školský psychológ sa každodenne ocitne v role poradenského psychológa, keďže poskytuje poradenské služby nielen žiakom, ale aj ich rodičom a učiteľom, v úlohe klinického psychológa, keďže v škole treba riešiť aj duševné ochorenia žiakov, ba dokonca aj v role pracovného psychológa.“
 
Čo by ste odkázali tým, ktorí sa rozhodujú, či sa budú v budúcnosti venovať školskej psychológií.
„Školská psychológia je nádherná disciplína a jej profesia školský psychológ je úžasné, zaujímavé a veľmi potrebné povolanie. Takmer každý deň vidíte v škole výsledky svojej práce na deťoch, ich správaní, prežívaní a reagovaní.
Potreba školských psychológov stále rastie a bude rásť najmä v súvislosti s budovaním tzv. inkluzívnych škôl na Slovensku, v ktorých budú spolu vychovávaní a vzdelávaní žiaci bez problémov/intaktní žiaci so žiakmi s rôznymi znevýhodneniami a špeciálnymi potrebami/integrovaní žiaci.“
 
Načrtli ste tému inkluzívnych škôl a vy v jednej bratislavskej pôsobíte. V čom vidíte pozitíva takýchto škôl?
Inkluzívne školy sú prínosom pre všetky strany. Rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu skutočný obraz o odlišnostiach v spoločnosti, v ktorej bude žiť, a tým je dieťa lepšie pripravené pre budúcnosť. Inklúzia v školách je predovšetkým o postojoch nás všetkých, o hodnotách, tolerancii, dôvere či morálke. A tam majú školskí psychológovia zelenú.
 
 
Filip Timár
Foto: archív MČ Ružinov

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising