Toto sme tu ešte nemali

 

Kto by to bol povedal, keď sme si v príprave na jar z Ruska viezli len tesnú prehru 0 : 1, navyše po nie veľmi oslnivom výkone. Čas však dovolil skúsenému Jánovi Kozákovi vrátiť  tvár nášmu mužstvu a vyradil slovo „prehra“ zo svojho slovníka. Spolu s prípravnými duelmi sme vyhrali až osemkrát, a preto nik v tíme nie je nadšený, že takú úspešnú šnúru víťazstiev preruší dlhá zimná prestávka. Kvalifikačný cyklus bojov o EURO 2016 vo Francúzku sme odštartovali na Ukrajine výhrou 1 : 0 a už tam mohli diváci vidieť kolektívny a bojovný výkon, aký sa vyskytol za posledné tri roky len ojedinele. Tento moment vlial mnohým reprezentantom do žíl dávku sebavedomia a viacerí futbaloví odborníci už tušili začiatok niečoho veľkého. A ono to aj prišlo. Deviateho októbra sa stal sen družiny okolo kapitána Škrtela skutočnosťou. Všetci dúfali, no málokto veril, že malé futbalové Slovensko porazí španielske hviezdy svetových veľkoklubov, ako sú Casillas, Pique, Iniesta, Busquets, Koke, Silva, Fabregas či Costa. Po záverečnom hvizde na Slovensku prepukla pravá futbalová eufória. Hráči na druhej strane museli zachovať chladné hlavy, lebo ich v skupine čakali ešte dve takzvané  povinné jazdy, najprv v Minsku a v novembri aj 

v macedónskom Skopje. Povinné jazdy možno na papieri, ale realita bola taká, že sme museli predviesť absolútne koncentrovaný výkon pre zisk plného počtu bodov. V oboch prípadoch sa tak aj stalo a výhry 3 : 1 a 2 : 0 hovoria za všetko.

Summa summarum: štyri kvalifikačné zápasy, štyri víťazstvá, dvanásť bodov so skóre 8 : 2 a Slovensko je jednou nohou na šampionáte starého kontinentu. Ostáva už len veriť, že jarné kikiríkanie galského kohúta nám bude znieť rovnako krásne ako to jesenné a po štarte na MS 2010 v Južnej Afrike si spravíme čiarku aj v kolónke s názvom EURO 2016.

 

Filip Timár