Závislí od tradícií

Vianoce sú pravou chvíľou pre rodinu. Výnimočná atmosféra otvára srdcia a pomáha odpúšťať staré viny, uzmierovať rozhádaných či potvrdzovať fungujúce vzťahy. A všetci sa ešte podopierajú barličkami starých zvykov, ktoré podčiarkujú jedinečnosť sviatkov. Preto kladieme na stôl med, jablko, orechy a oblátky, vianočnú polievku, kapra a makové bobáľky či pupáčiky, z ktorých musí ujesť každý prísediaci. A robíme i ďalšie dôležité drobnosti. Pod obrus schovávame peniaze a na tanier položíme šupinky z kapra, aby sme v nasledujúcich mesiacoch nepociťovali núdzu, prežehnávame chlebík, aby ho bolo nadostač po celý rok, nevstávame až do konca večere od stola, aby sme zostali svorní a s úzkosťou prerezávame jabĺčko a otvárame vlašský orech. Ak by boli červivé, ohrozí niektorého z členov choroba. Podobné zvyklosti majú korene v minulosti. A niektoré už  moderná doba vygumovala ako tradičný starosvetský spôsob stolovania.

 Za vrchstolom sedel gazda, poživne bolo poskromne, podobne riadov, z ktorých sa jedlo, všetci často naberali kašu drevenými lyžicami z jedinej misy. Počas sviatkov rituály ešte viac zvýraznili dominanciu hlavy rodiny, ktorá rozkrájala jablko, natrela medom oblátky a disponovala právom prvého kúska z každého chodu.