Meniny má: Kristián

Aktuálne vydanie:
Ročník: 7, číslo: 2/2018
ISSSN: 1338-5739
PONDELOK 14. máj 2018
 

Kategória: Zo života BratislavyČíslo: 09/2019

Knihovníctvo – doživotná posadnutosť

 

Riaditeľka ružinovskej knižnice, Darina Horáková, zasvätila takmer celý svoj život knihovníctvu. Počas svojej bohatej kariéry prešla takmer všetkými úsekmi práce verejného knihovníka, od spracovania a priameho kontaktu s čitateľmi všetkých vekových kategórií vo výpožičných službách až po metodiku a vedúce pozície. Aj po 45 rokoch o svojom povolaní rozpráva s láskou. V rozhovore pre Retronoviny sa o kúsok z nej podelila.
 
Ako by ste opísali svoj vzťah ku knihám?
„Môj vzťah ku knihám ovplyvnil starý otec, ktorý nám s bratom v záhrade pod magnóliou čítaval Dobšinského Slovenské rozprávky. Neskôr mama dopĺňala našu domácu knižnicu o edície, ako boli Hviezdoslavova knižnica, Kruh priateľov poézie a podobne. Ale k poznaniu, že kniha obohacuje môj jedálny lístok o duchovné vitamíny, prispela pani knihovníčka na základnej škole, kde som sa namiesto svojej desiatej „kŕmila“ cez prestávky príbehmi Huckleberryho Finna či Winnetuom… a už vtedy som pochopila, že ak si knihu zvolím za „pracovný nástroj“, dotknem sa toho, o čom ani netuším, a spoznám to, čo ukazuje správny smer pri hľadaní múdrosti a dobra.“
 
Väčšina ľudí niekedy navštívila knižnicu a vie si predstaviť, ako práca knihovníčky približne môže vyzerať. V čom je to však pre vás iné?
„Povolanie knihovníčky je pre mňa koníček, záľuba, poslanie zároveň a akási priam doživotná posadnutosť. Bez kníh a čitateľov si neviem svoj život predstaviť. Na deň s knihou sa teším už večer pred pracovným dňom – lebo každý mi prinesie aj niečo pozitívne a obohacujúce.“
 
Čo vám pri výkone povolania spôsobuje radosť a čo by ste si vedeli predstaviť inak?
„Radosť mi okrem kníh spôsobujú rôzne stretnutia s ľuďmi, so spisovateľmi, s ilustrátormi a osobnosťami, s ktorými spolu prichádzame medzi svojich čitateľov s cieľom potešiť ich, pobaviť, poučiť a priblížiť ducha tvorcov kníh. Inak by však mali vyzerať miesta našich stretnutí. Viem si predstaviť veľké, priestranné, z každej stránky dobre vybavené komunitné centrá, kde by sa v jednom priestore realizoval vzájomný medzigeneračný dialóg.“
 
Vaše súčasné pracovisko, Knižnica Ružinov, oslavuje 47 rokov. Ako sa menil počas tohto obdobia význam kníh?
„Je to úctyhodný vek a práve pri tejto príležitosti pripravujeme špeciálnu bibliografiu v našej edícii Všeličo pod názvom Knižnica Ružinov v čase a priestore. Význam kníh je stále rovnaký, knihy sú základom identity človeka s jeho jazykom 
a históriou, zmenil sa len prístup čitateľov ku knihám.“
 
Akým spôsobom?
„Doba je rýchla, povrchná, reaguje na atmosféru v spoločnosti a tak siahne väčšina z nás po informáciách nie trvalých, obsiahnutých v knihách, ale časovo obmedzených, ktoré prinášajú printové a digitálne médiá.“
 
Hovorí sa o tom, že mladí ľudia málo čítajú, no na podujatí, ako je napríklad Bibliotéka v Inchebe, každoročne vidno množstvo mladých. Zodpovedá ten obraz realite?
„Dnes sa číta veľa, oveľa viac ako v minulosti. Treba si však položiť otázku, čo sa číta? E-maily, esemesky, sociálne siete, e-knihy a podobne, čiže prevláda kvantita nad kvalitou. Na Bibliotéku, na ktorej sa prezentovala podujatiami niekoľkokrát aj naša knižnica, prichádza veľa mladých ľudí, rodín s deťmi, no oproti minulosti nielen kvôli veľtrhu kníh, ale kvôli atraktívnym sprievodným 
podujatiam s tvorcami kníh.“
 
Na knižných veľtrhoch nachádzame množstvo kníh od množstva autorov. Kedysi bolo autorov podstatne menej a ich diela mali o poznanie vyššiu kvalitu. Dnes akoby môže ktokoľvek publikovať takmer čokoľvek… Ako hodnotíte túto situáciu?
„Na jednej strane je dobre, že knižný trh zaplnili nové vydavateľstvá s množstvom autorov, čitateľ má tak možnosť výberu. Postupne sa vyselektuje kvalita, to, čo je dobré, zostane na knižnom trhu, lebo o dobrých autorov a knihy bude trvalý záujem, a to nekvalitné zanikne. Horšie je to s prekladovou literatúrou, dobrí prekladatelia sú úzkoprofilovým „tovarom“. Svoje tu zohráva aj komercia, mnohé komerčné vydavateľstvá zaraďujú do edičných plánov autorov a tituly s diskutabilnou umeleckou úrovňou, o jazykovej úrovni ani nehovoriac.“
 
Čo čítajú v súčasnosti ľudia najviac a, naopak, od čoho za posledné roky upustili?
„Ľudia dnes vyhľadávajú literatúru oddychovú. Stále obľubujú detektívky, sci-fi romány, historické knihy, romány zo súčasnosti, životopisy a prestala sa čítať klasika, nevychádzajú reedície, čo je škoda.“
 
Akú literatúru preferujete vy?
„Ja obľubujem autobiografické a životopisné knihy a rada siahnem aj po dobrej detektívke.“
 
Prezradíte čitateľom aj názov svojho najobľúbenejšieho diela?
„Mojimi najobľúbenejšími knižkami sú knihy z detstva. Hoci som už dávno vyrástla, v ťažkých chvíľach sa k nim neustále vraciam. 
Sú to napríklad Babička od Boženy Němcovej a Statočný Abo od Antona Zhořa. A prečo? Lebo potvrdzujú odvekú pravdu, že s poctivosťou a slušnosťou ďalej zájdeš!“
 
Postupne prichádza jeseň a väčšina aktivít obyvateľov Ružinova sa z exteriéru presunie do interiéru. Mnohí preto siahnu aj po knihách. Existuje okrem vašich obľúbených diel aj knižná publikácia, ktorú by ste im odporučili?
„Mňa očarili a stojí za to prečítať si knihy Johna Irvinga Kým ťa nájdem, Nulté číslo od Umberta Eca a Pompeje Roberta Harrisa. Myslím si, že tieto by nemali 
vynechať.“
 
Filip Timár
Foto: archív

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising