Patálie s dopravou
V Bratislave však máme neustále zmeny, ktoré popletú nielen „cezpoľných“, ale aj Bratislavčanov. Ak by šlo o proces vylepšovania spojení, tak by sme to vedeli pochopiť. Horšie však je, že sa u nás nechajú tak zdevastovať trate, že ich musia uzavrieť. Tak sa stalo, že Ružinovčania zostali bez priameho električkového spojenia s hlavnou železničnou stanicou, prípadne pre časté uzávierky tunela musia strácať čas na obchádzkových trasách. Tunel je síce v tejto chvíli opäť otvorený (dokedy?), ale priame električkové spojenie z Ružinova na Hlavnú stanicu je v nedohľadne.
Apropo, Hlavná stanica - brána do Bratislavy, ako ju zvykneme nazývať. Ťažko sa dá povedať, že by bola hodná 21. storočia. Dobre si pamätáme architektonickú súťaž na budovanie Hlavnej stanice a predstaničného priestoru asi spred 20 rokov. Ocenené projekty boli vystavené v Dome kultúry na Námestí SNP a to bolo všetko. Vyzerá to tak, že pre ťahanice developera a mesta (o ktorých sme bližšie písali v uplynulých číslach) podobne dopadne aj aktuálny návrh riešenia z minulého roka.
Nesmieme sa preto čudovať udiveným cestujúcim, ktorí k nám prichádzajú z Viedne, Prahy či Budapešti cez stanicu, kde si batožinu musíte doslova vyvliecť bez eskalátorov. Veď Viedeň buduje novú Hauptbahnhof s komplexom nových štvrtí, Praha zmodernizovala nielen hlavnú stanicu, ale takmer celý pražský železničný uzol. Preto sa niet čomu čudovať, že vlani tam využilo železničnú dopravu 173 miliónov cestujúcich. Je to najväčší medziročný nárast prepravy za 18 rokov.
Aby sme však neprinášali len negatívne informácie – Bratislavčania sa predsa len nejakej rekonštrukcie súvisiacej so železničnou dopravou dočkajú. Storočnú Viedenskú električku totiž úspešne zachraňujú v Topoľčanoch. Do rúk špecializovanej firmy ju zveril Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy spolu s Bratislavským okrášľovacím spolkom. Pred zošrotovaním zachránený unikátny kus takto bude môcť pripomínať zlaté obdobie bratislavskej hromadnej dopravy z rokov 1914 až 1945.
J. Lehocký
