Právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti
Samotný pojem lege artis nie je v slovenskom právnom poriadku výslovne a jednoznačne definovaný. Vo všeobecnosti je ho možné chápať ako postup, pri ktorom je pacientovi poskytnutá starostlivosť „zákonným spôsobom“.
Keďže súčasťou slovenského právneho poriadku nie je žiaden zákon, ktorý by určoval, akým konkrétnym spôsobom má zdravotnícky pracovník pri samotnej liečbe pacienta postupovať, vo všeobecnosti si je potrebné pod týmto pojmom predstaviť fakt, že zdravotná starostlivosť má byť pacientovi poskytnutá tak, aby sa vykonali všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia pacienta alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, ktoré sú dané predovšetkým rozsahom výučby na lekárskych fakultách, obsahom odbornej lekárskej tlače, ako aj obsahom odborných lekárskych podujatí.
Skutočnosť, či daný zdravotnícky pracovník postupoval pri liečbe pacienta lege artis, spravidla posudzujú špecializovaní znalci z odboru zdravotníctva a nie samotný súd, právny zástupca či orgán činný v trestnom konaní.
Pri takomto posudzovaní je potrebné prihliadať nielen na súčasné poznatky lekárskej vedy, ale taktiež i na samotné možnosti zdravotníckeho pracovníka, v rámci ktorých môže svoje poznatky z oblasti lekárskej vedy v praxi aplikovať. Takéto možnosti zdravotníckeho pracovníka sú dané jednak materiálnym, ako aj prístrojovým vybavením toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacientovi zdravotná starostlivosť poskytovaná.
K porušeniu samotného práva pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis môže prísť tak v štádiu stanovenia diagnózy (nesprávne, prípadne neskoré stanovenie diagnózy), ako aj pri samotnom určení terapie pacienta (nesprávne zvolená kombinácia liečiv, prípadne ich nesprávne podanie, ktoré sú spôsobené nedostatkom znalostí zdravotníckeho pracovníka).
Rovnako však nie sú vylúčené ani administratívne pochybenia (nedostatočné poučenie pacienta, prípadne jeho úplná absencia) ako ani ďalšie pochybenia zdravotníckeho personálu (chybné určenie krvnej skupiny, zámena krvnej konzervy, nezistenie alergických reakcií pacienta, bakteriálna kontaminácia zdravotníckych pomôcok použitých pri úkone, a. i.)
Pre úplnosť a komplexnosť je však zároveň potrebné uviesť, že v súvislosti s porušením základného práva pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis je za účelom vyvodenia zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka, a s tým súvisiacich nárokov pacienta na náhradu škody, potrebné okrem porušenia samotnej povinnosti zdravotníckeho pracovníka skúmať a preukazovať taktiež vznik škody/ujmy u pacienta, príčinnú súvislosť medzi nimi a v neposlednom rade aj zavinenie zdravotníckeho pracovníka.
Práve z tohto dôvodu je už i v prípade podozrenia z pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti najvhodnejšie obrátiť sa na advokáta, ktorý daný skutkový stav prehodnotí, zistí, či v danom prípade prišlo k porušeniu práva pacienta, akú zodpovednosť za pochybenie je potrebné v danom prípade uplatniť a v neposlednom rade stanoví i potenciálne nároky poškodeného pacienta..
JUDr. Jana Markechová
advokátka a konateľka
MARKECHOVA JMJ LEGAL,
advokátska kancelária s. r. o.
